Dokumenty

NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Informácia pre členov ZMOS 

Vážení poslanci a vážené poslankyne obecného alebo mestského zastupiteľstva, 
vzhľadom na medializované informácie o možnosti výmeny akcií Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s. („VVS a. s.“) za dlhopisy, upozorňujeme na niektoré aspekty, ktoré môžu mať dopad na obce a mestá ako subjekty verejnej správy. V prílohe č. 1 zároveň uvádzame niektoré odporúčania ako postupovať tak, aby boli posilnené záujmy Vašej obce alebo Vášho mesta a aby ste získali informácie dôležité pre rozhodovanie o obecnom a mestskom majetku vo forme majetkovej účasti v akciovej spoločnosti. 

1. Investičné riziká z dlhopisov 
Rozumieme, že pre mestské a obecné zastupiteľstvá môže byť smerodajné získať dodatočný príjem z výnosov dlhopisov. Zároveň ale upriamujeme pozornosť na vysvetlenie výrazu „garantovaný výnos“ ako je uvedený v online brožúre Voda Spieva – dlhopis Východoslovenskej vodárenskej v časti „Disclaimer“: 

„Slovné spojenie „garantovaný výnos“ používané v obchodnom označení Dlhopisový program garantovaných výnosov VVS ™ (v príslušnom gramatickom tvare) označuje len tú právnu skutočnosť, že zákonná úprava priz náva príslušným oprávneným osobám zákonný nárok na výnos z Dlhopisu a nepredstavuje výnimku z ustanovení o rizikách, uvedených v tejto prezentácii, emisných podmienkach či Prospekte emitenta uvedeného v tejto prezentácii.“

2. Nie je zrejmé, akým spôsobom získa VVS a. s. peňažné prostriedky výmenou dlhopisov za akcie. A to aj v prípade, ak by VVS a. s. plánovala tieto akcie sama odkúpiť. 
Hlavným cieľom vydávania dlhopisov je získať peňažné prostriedky priamo pre spoločnosť VVS a. s.. Obecným a mestským zastupiteľstvám preto odporúčame zís kať detailné vysvetlenie k mechanizmu výmeny akcií, ideálne vo finálnej forme zmlúv, keďže tento proces nie je momentálne spomenutý v prospekte o dlhopise. To platí aj pre právne precízne vysvetlenie postupu, ako VVS a. s. plánuje získať finančné prostriedky cez emisiu dlhopisov, resp. akým iným spôsobom.

3. Nie je zrejmý presný právny spôsob výmeny akcií, ktorý bude mať konečný dopad na právne  postavenie Vašej obce alebo Vášho mesta vo vzťahu k Vašim akciám vo VVS a. s. 
Z pozície zastupiteľstva je dôležité poznať presné zmluvné podmienky, (teda to, čo bude podpisovať obec alebo mesto) týkajúce sa výmeny akcií za dlhopisy. Práve náležité oboznámenie sa so znením konkrétnej zmluvy a jej podmienkami môže Vašej obci alebo Vášmu mestu pomôcť predísť prípadným budúcim právnym sporom, resp. posúdiť lepšie svoje práva a povinnosti. Preto odporúčame, aby zmluvy a dokumentácia k dlhopisom ako celok tvorili prílohu k rokovaniu zastupiteľstva. 

4. Možný nesúlad verejne prezentovaných informácii z prospektu dlhopisu 
Upozorňujeme, že niektoré verejne prezentované informácie v online brožúre [2] alebo na webovej stránke (https://dlhopisyvvs.sk) nemusia byť v súlade s textom Prospektu dlhopisu, ktorý schválila NBS (ktorý je právne záväzný dokument). Spomínaná webová stránka a aj online brožúra uvádza: 

„Táto prezentácia nie je Prospekt. Akékoľvek rozhodnutie investovať do Dlhopisov nesmie byť urobené na základe tejto prezentácie, ale len na základe údajov obsiahnutých v schválenom a zverejnenom Prospekte.(...)”

Zdôrazňujeme, že všetky verejne prezentované informácie musia byť v súlade so schváleným prospektom dlhopisu. 

5. Nutnosť obcí a miest zachovávať zákonnú zásadu dobrého hospodára 
Odporúčame zastupiteľstvu získať detailnejšie informácie od VVS a. s., akým spô sobom VVS a. s. plánuje získať financie na pokrytie výplaty výnosu z dlhopisu a aká je rizikovosť, že uvedený plán bude mať negatívny dopad na stav verejných vodo vodov. A taktiež, ako bude riešená situácia, ak nastane ohrozenie financovania pre vádzky, údržby, a výstavby verejných vodovodov v obciach a mestách v dôsledku výplaty výnosov z dlhopisov. 

 

6. Možné riziko straty verejnej kontroly nad VVS a.s. 
Z verejne dostupných informácií nie je zrejmé, či v prípade predaja, prevedenia alebo napríklad založenia akcií obce alebo mesta nedôjde k strate verejnej kont roly nad VVS a. s.. Na uvedené nemá vplyv ani prípadné formálne ponechanie len jedinej akcie u obecného alebo mestského akcionára. Je otázne, či obce alebo mestá budú môcť spätne nadobudnúť vlastné akcie, najmä pokiaľ nemali peniaze na kúpu už od začiatku, pri vydaní dlhopisov.

Cieľom je zachovanie VVS a. s. ako ekonomicky zdravej spoločnosti vzhľadom na to, že plní úlohy vo verejnom záujme pre obyvateľov (stanovené zákonom 442/2002 Z. z.), ale nie na úkor majetku obcí a miest alebo ich finančných mož ností. Hlavným účelom, na ktorý boli vodárenské spoločnosti zriadené, je verejný záujem – prevádzkovanie verejných vodovodov, údržba, výstavba a vykrývanie investičného dlhu. V záujme obcí a miest by malo byť zachovanie tohto verejného záujmu pri zohľadnení možných rizík spojených s nakladaním s majetkom obce alebo mesta. 

 

Príloha 1. 

Postup pri nákupe dlhopisov zo strany miest a obcí 
Vzhľadom na rôzne medializované informácie, prezentované mestám a obciam v súvislosti s verejnou ponukou dlhopisov „VODA SPIEVA I.“, s ISIN: SK4000023198, emitenta Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, Slovenská republika, IČO: 36 570 460, Slovenská republika, uvádzame nižšie postup, ktorý by mal každý investor, v tomto prípade mestá a obce, zvážiť pri rozhodovaní o nákupe dlhopisov. 

Stručné zhrnutie k nákupu dlhopisov 

  • Je nutné, aby obec alebo mesto bolo oboznámené s emisnými podmienkami a prospektom dlhopisu. Len tieto obsahujú právne záväzné údaje a podmienky. Prezentácie, brožúry a údaje zverejnené na webových stránkach nie sú právne záväzné. 
  • Pri samotnom schvaľovaní nákupu dlhopisov na zastupiteľstve je nutné sa uistiť, že sa rozhoduje o nákupe konkrétnych dlhopisov, ktoré sú jasne identifikované najmä prostredníctvom ich kódu ISIN (ostatné detaily sú uvedené v prílohe č. 1 nižšie). Tieto informácie majú byť uvedené priamo v zápisnici zastupiteľstva o bode, týkajúcom sa rozhodovania o nákupe dlhopisov. 
  • Rovnako odporúčame, aby presná zmluvná dokumentácia ku kúpe a výmene dlhopisov tvorila prílohu k bodu rokovania zastupiteľstva pre zabezpečenie kontroly zmluvných podmienok odbornou verejnosťou a obyvateľmi. 
  • Prospekt dlhopisu v zmysle dodatku č.1 neobsahuje zmienku o nároku miest a obcí na vrátenie akcií (akcionárske práva). Inými slovami, nárok na spätnú vý menu akcií neexistuje a nebol by právne vymáhateľný zo strany obcí a miest.

V prípade, že sú mesto alebo obec oslovené s ponukou kúpiť nejaký dlhopis, odpo rúčame postupovať nasledovne: 

  1. Oboznámiť sa so zverejnenými emisnými podmienkami dlhopisov. Ide o in formácie, ktoré sú odlišné od verejne dostupných informácií a brožúr a prezentácií. 
  2. Oboznámiť sa s prospektom dlhopisov - najmä či ustanovenia o vydaní dlhopisov a ich parametroch zodpovedajú emisným podmienkam.
  3. Uistiť sa, že v mene mesta alebo obce sa s emisnými podmienkami a pros pektom dlhopisov oboznámili aspoň dve osoby s ohľadom na správne po chopenie obsahu emisných podmienok a prospektu dlhopisov a právnych dôsledkov.
  4. Emisné podmienky dlhopisov a prospekt dlhopisov musia byť v súlade s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na mestá a obce, t. j. vydanie dlho pisov, ktoré majú zakúpiť mestá a obce, nesmú byť v rozpore predovšetkým s ustanoveniami zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Nákup dlhopisov sa musí riadiť pravidlami postupu účtovania.
  5. Žiaden iný dokument nie je právne záväzný a nenahrádza emisné pod mienky ani prospekt dlhopisov. Či už to je nejaká prezentácia o charaktere a parametroch dlhopisov, nejaká brožúra, údaje zverejnené na webových stránkach, prípadne iné prezentačné materiály. Platí zásada, že všetky informácie a údaje prezentované mestám a obciam (ako potenciálnym investorom) musia byť v súlade s emisnými podmienkami a prospektom dlhopisov.
  6. S ohľadom na parametre ponúkaných dlhopisov je potrebné zvážiť všetky súvislosti a konzekvencie vyplývajúce z nákupu dlhopisov, a oboznámiť sa so všetkými rizikami. Obec a mesto musia zvážiť, z akých zdrojov a v akej výške môžu dlhopisy nakúpiť. 
    1. Zároveň sa musia oboznámiť s detailmi nadobudnutia dlhopisov, teda kedy budú dlhopisy vydané (obvykle pár dní po skončení upisovacieho obdobia), podmienkami predčasného splatenia dlhopisov a podmienkami pri koneč nej splatnosti dlhopisov. 
    2. Pozornosť treba venovať detailom v prípadoch, ak emitent nebude schopný vyplácať kupóny alebo splatiť istinu, ako aj detailom o úhrade kúpnej ceny za upísané dlhopisy. 
  7. Spôsob úročenia dlhopisov (či s fixným úrokom alebo premenlivým úrokom, frekvenciou vyplácania úroku, výškou úroku) je len jeden z faktorov, ktoré sa musia zvážiť pred nákupom dlhopisov. Vyplatenie úroku ani istiny nemusí byť ničím garantované a mesto a obec sa v dôsledku nevyplatenia prís lušných úrokov a istiny z takejto investície môže dostať do straty.
  8. Pri samotnom schvaľovaní nákupu dlhopisov na mestskom alebo obecnom zastupiteľstve je nutné sa uistiť, že sa rozhoduje o nákupe dlhopisov, ktoré sú presne identifikované prostredníctvom ich kódu ISIN, vrátane ostatných parametrov emisie (počet kusov, menovitá hodnota jedného dlhopisu a celej emisie dlhopisov, dátum splatnosti, spôsob úročenia, a i.). Tieto informácie majú byť uvedené priamo v zápisnici v bode, týkajúcom sa rozhodovania o nákupe dlhopisov. Emisné podmienky a prospekt dlhopisov by mali byť prí lohou zápisnice zastupiteľstva, ktoré rozhodlo o nákupe dlhopisov. 

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska o schválení prospektu dlhopisov a dodatku č. 1 
V prípade dlhopisov „VODA SPIEVA I.“ s ISIN: SK4000023198, emitenta Východo slovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, Slovenská republika, IČO: 36 570 460, Slovenská republika, sú právne záväzné zve rejnené emisné podmienky týchto dlhopisov, ako aj rozhodnutia Národnej banky Slovenska o schválení prospektu dlhopisov (obsahuje aj emisné podmienky) a „Dodatku č. 1 k prospektu zo dňa 16. júna 2023“. Na nižšie uvedených webových adresách je možné oboznámiť sa s detailmi uvedených rozhodnutí: 

Rozhodnutie NBS o schválení prospektu dlhopisov 

https://nbs.sk/vyroky/18593 

Číslo rozhodnutia: č. z.: 100-000-533-042 k č. sp.: NBS1-000-086-366 

Dátum vydania: 26. 6. 2023 

Dátum nadobudnutia právoplatnosti: 27.6.2023 

Rozhodnutie NBS o schválení dodatku č. 1 k prospektu dlhopisov 

https://nbs.sk/vyroky/18659 

Číslo rozhodnutia: č. z.: 100-000-570-733 k č. sp.: NBS1-000-088-743 

Dátum vydania: 4. 9. 2023 

Dátum nadobudnutia právoplatnosti: 6.9.2023 

Vysvetlenie vydávania dlhopisov 

Vydanie dlhopisov je proces, v ktorom emitent za dlhopisy, zakúpené mestami a obcami, dostane v budúcnosti určitú protihodnotu. Keďže boli zverejnené (v tlači, na webových stránkach) rôzne informácie k spôsobu uhradenia kúpnej ceny dlho pisov, okrem iných aj formou výmeny za akcie (akcionárske práva) emitenta v majetku miest a obcí, treba poukázať na znenie schváleného prospektu a dodatku č. 1 prospektu. 

Podľa prvého odseku na strane 3 Dodatku č. 1 k prospektu zo dňa 16. júna 2023 „dlhopisy budú pripísané na príslušné účty Majiteľov Dlhopisov na základe pokynu Finančného poradcu bezodkladne po zaplatení Emisného kurzu a splnení ostatných podmienok Emitenta a/alebo Finančného poradcu.“. Podľa bodu 8 na strane 36 Prospektu dlhopisov „Emitent vyhlasuje, že dlhuje Menovitú hodnotu Dlhopisov Majiteľom Dlhopisov a zaväzuje sa im splatiť Menovitú hodnotu Dlhopisov a vyplácať výnosy v súlade s Podmienkami.“, teda v zmysle prospektu by nárok miest a obcí na vrátenie akcií (akcionárske práva), ktorými by bola uhradená kúpna cena dlhopisov, neexistoval a nebol právne vymáhateľný.

Prezentovaným postupom, kedy by mestá a obce uhradili emisný kurz dlho pisov svojimi akciami (akcionárskymi právami), by sa mestá a obce fakticky vzdali kontroly nad spoločnosťou VVS a. s. ako emitentom dlhopisov. Pritom VVS a. s. tvorí súčasť kritickej infraštruktúry štátu.

V zmysle vyššie uvedeného odporúčame mestám a obciam, aby si vždy overili v prípade, že budú zvažovať nákup dlhopisov konkrétnej spoločnosti, či ponuka dlhopisov je založená na platnom prospekte dlhopisov (vrátane potenciálnych dodatkov prospektu dlhopisov) a či akékoľvek sprievodné informácie poskytnuté zo strany emitenta dlhopisov sú v súlade so zverejnenými emisnými podmienkami a prospektom dlhopisov. 

Vzhľadom na vyššie uvedené ešte raz upriamujeme pozornosť na upozornenie, ktoré je uvedené v online brožúre „Voda spieva – Dlhopis Východoslovenskej vodárenskej“, ako aj na webovej stránke (https://dlhopisyvvs.sk): 

„Táto prezentácia nie je Prospekt. Akékoľvek rozhodnutie investovať do Dlhopisov nesmie byť urobené na základe tejto prezentácie, ale len na zák lade údajov obsiahnutých v schválenom a zverejnenom Prospekte. Každý potenciálny investor si musí prečítať a porozumieť Prospektu ako celku, vrátane tam uvedených finančných údajov a rizikových faktorov týkajúcich sa spoločnosti VVS, jej podnikania, projektov a Dlhopisov.“ 

Prospekt dlhopisov obsahuje popis práv a vzájomných povinností medzi emi tentom a potenciálnymi investormi. Investori sa môžu dovolávať svojich práv len na základe emisných podmienok a prospektu dlhopisov. Pred kúpou dlhopisov sa investori musia riadne oboznámiť s detailmi ponúkaných dlhopisov, a zvážiť všetky súvisiace riziká.


 

 

Hospodárenie vybraných vodárenských spoločností
Správa o výsledku kontroly NKÚ 2021

SPRÁVA O VÝSLEDKOCH KONTROLY VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ  V ROKOCH 2019-2021  

Najvyšší kontrolný úrad SR sa dlhodobo venuje problematike hospodárenia vodárenských  spoločností. Dôvodom nie je iba veľký objem majetku, ktorým najväčšie vodárenské  spoločnosti disponujú ale aj potreba informácií ako sa s týmto majetkom nakladá. Je to najmä fakt, že vodárenské spoločnosti sú súčasťou kritickej infraštruktúry, ktorej rozsah a kvalita  služieb patria k dôležitým podmienkam životnej úrovne obyvateľstva. Význam vody pre  spoločnosť je obsahom mnohých medzinárodných dokumentov, ktoré zaväzujú krajiny  k ochrane zdrojov pitnej vody a tiež k tomu, aby prístup k pitnej vode mal čo najväčší počet  ľudí. V zmysle Európskej charty o vode je voda spoločným dedičstvom, ktorého hodnotu musia  uznávať všetci a každý je povinný využívať vodu starostlivo a hospodárne. V obdobnom zmysle  o vode hovorí aj Ústava SR a keďže voda je nevyhnutnou podmienkou života a zdravia, ústavné  právo na ochranu zdravia možno interpretovať aj tak, že v sebe obsahuje aj právo našich  občanov na zdravotne nezávadnú pitnú vodu. Zabezpečiť takéto ústavné právo v plnej miere  nie sú schopné vodárenské spoločnosti a ich akcionári bez výraznej ingerencie štátu, ale aj  kontroly a dozoru nad ich činnosťou. Toto poznanie z kontroly hospodárenia vodárenských  spoločností považuje NKÚ SR za mimoriadne dôležité a je mu potrebné venovať pozornosť.  

Rozhodujúca časť zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a jej odkanalizovanie sa deje  prostredníctvom verejných vodovodov (VV) a verejných kanalizácií (VK). Tieto sa v zmysle  príslušného zákona „zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme“ najmä na účely  hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových  vôd zo sídelných útvarov“. V roku 2019 bola úroveň zásobovania slovenského obyvateľstva  pitnou vodou z verejných vodovodov vo výške 89,55 %, čo predstavuje nárast oproti roku 2005  o 4,2 %. Podľa Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejnej kanalizácie sa mal do roku 2021  zvýšiť podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou na 90 %. K ultimu roka 2019 bolo v SR  2 416 obcí zásobovaných vodou z vodovodov, čo predstavuje 83,6 % z celkového počtu obcí  (spolu 2 890 obcí). Bez verejného vodovodu je však stále 477 obcí. 

Za posledné roky bol v SR dosiahnutý mierny pokrok v odvádzaní a čistení komunálnych  odpadových vôd. Počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2019 dosiahol  počet 3 769 tis., čo predstavovalo 69,13 % z celkového počtu obyvateľov SR. V porovnaní  s rokom 2005 došlo k nárastu o 12,4 %. V roku 2019 z celkového počtu 2 890 samostatných  obcí malo vybudovanú kanalizačnú sieť 1 136, čo predstavovalo 39,31 % z celkového počtu  obcí SR. Napriek dosiahnutému nárastu pripojenia obyvateľov na verejnú kanalizáciu, úroveň  odkanalizovania naďalej zaostáva za rozvojom vodovodnej siete a potrebami životného  prostredia. 

V rozvoji verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely.  Z hľadiska jednotlivých krajov je najpriaznivejšia situácia v Bratislavskom kraji. Najhoršia  v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Podiely obyvateľov SR pripojených  na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v jednotlivých okresoch SR v roku 2019  sú znázornené obrázkami v prílohe správy.

Vo väčšine krajín sveta je zásobovanie vodou a prevádzka kanalizácií v rukách verejného sektora. Napriek viacerým pokusom v minulosti privatizovať vodárenskú infraštruktúru  a služby, vo svete prevažujú verejné vodárenské spoločnosti. Tie sú zväčša vo vlastníctve obcí,  prípadne štátu alebo regionálnej správy. Mnohé obce a mestá sa poučili z nepriaznivých  dôsledkov odovzdania správy vodární a kanalizácií nadnárodným súkromným spoločnostiam,  prejavom ktorých bol len nárast cien, bez adekvátnej starostlivosti o infraštruktúru, čo viedlo  až k ohrozeniu zdravia obyvateľstva. V EÚ sú výraznejšie privatizované vodárne zastúpené len  v Anglicku, čiastočne vo Francúzsku, aj to pod prísnou reguláciou štátu. Model verejnej správy  sa uplatňuje aj v USA, Kanade, ale aj v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii.  

Trendom je aj podpora menších lokálnych vodárenských podnikov vo vlastníctve orgánov  verejnej správy a potláčanie prirodzených monopolov. Tie majú výhody v porovnaní  so súkromným podnikom, ktoré spočívajú najmä vo väčšej transparentnosti, zodpovednosti  za služby priamo obyvateľom a najmä v cene, do ktorej nemusí byť premietnutý zisk  a dividendy pre akcionárov.

Z princípov, že voda je verejný statok a jej poskytovanie je verejným záujmom, vychádzala  aj koncepcia transformácie vodárenstva na Slovensku. Svoju úlohu zohrali aj vyššie uvedené  medzinárodné skúsenosti. Jej výsledkom mali byť vodárenské spoločnosti s akcionárskou  štruktúrou obcí, ktoré už v období transformácie mali zákonnú zodpovednosť za zabezpečenie  zásobovania pitnou vodou svojich obyvateľov. Dve desaťročia od schválenia koncepcie  transformácie vodárenstva na Slovensku ukazujú, že nie všetky predstavy o fungovaní  vodárenských spoločností sa z rôznych dôvodov napĺňajú, stále existuje množstvo obcí bez  verejného vodovodu a kanalizácie, a to aj napriek tomu že všetky obce sú akcionármi  vodárenských spoločností. Kontrola NKÚ SR v deviatich vodárenských spoločnostiach ukázala  viaceré riziká, ktoré za určitých okolností môžu viesť k privatizácii časti alebo celej vodárenskej  spoločnosti, nízkej miere transparentnosti a prístupu k informáciám, ale tiež  k nedostatočnému výkonu kontroly, či dozoru štátnych orgánov. Mnohé problémy vyplývajú  zo súčasného stavu právnych noriem upravujúcich postavenie a fungovanie vodárenských  spoločností, ale aj z ich rôznej interpretácie manažmentu spoločností, akcionárov či orgánov  dozoru a dohľadu štátnej správy. 

Kontrola NKÚ SR vodárenských spoločností vychádzala z toho, že vodárenské spoločnosti majú  viacero osobitostí, ktoré ovplyvňujú ich pôsobenie i hospodárenie, ale zároveň aj pre  spoločnosti platia všeobecne platné princípy hospodárneho, efektívneho a účelného  hospodárenia subjektov poskytujúcich verejné služby.  

1. Subjekty vodárenskej infraštruktúry ako dôležitej zložky kritickej infraštruktúry štátu  majú charakter lokálneho prirodzeného monopolu (vymedzené územie  infraštruktúry) a čiastočne aj administratívneho monopolu (rozhodnutie  o privatizácii definovalo akcionársku štruktúru) 
Vodárenské spoločnosti pôsobia na vymedzených geografických územiach, ktoré sa navzájom  neprekrývajú a sú dané lokalizáciou vodárenskej infraštruktúry obcí a miest, ktorá bola  na obce prevedená. Prirodzený lokálny monopol vyplýva aj z charakteru činnosti, ktorú  vykonávajú. Z dôvodu prirodzeného monopolu týchto spoločností, z ich pôsobenia  na vymedzenom území, no aj z vysokých nákladov na budovanie nových sietí s dlhou dobou návratnosti, je značne obmedzená možnosť konkurencie. Preto, aj keď nie všetky obce majú  prístup k pitnej vode z verejného vodovodu či prístup k verejnej kanalizácii. Vyššie uvedené údaje ukazujú, že sieť je pomerne rozvinutá a budovanie nových sietí v oblastiach bez týchto služieb nie je pre súkromný sektor zaujímavá (a často nie je ekonomicky zaujímavá ani pre vodárenské spoločnosti). Každá vodárenská spoločnosť tak má na svojom vymedzenom území dominantné postavenie so všetkými pozitívnymi aj negatívnymi sociálno-ekonomickými  dopadmi, ktoré monopol i konkrétna akcionárska štruktúra prináša.  

Transformáciou štátneho vodárenského majetku na obecné vodárenské spoločnosti štát osobitým spôsobom vytvoril podmienky na to, aby obce ako akcionári vodárenskej spoločnosti  vlastniacej infraštruktúrny i prevádzkový majetok, mohli svoje zákonné povinnosti spojené  so zabezpečovaním verejného záujmu v oblasti zásobovania obyvateľov pitnou vodou  aj reálne napĺňať. V zmysle privatizačného rozhodnutia sa akcionármi vodárenských  spoločností totiž mohli stať výlučne obce, nachádzajúce sa na území pôsobenia spoločnosti.  Táto možnosť sa vzťahovala aj na obce, ktoré nemali vybudovanú sieť verejných vodovodov  a kanalizácií. Nemenej dôležitou podmienkou bolo, že akcie nemajú byť verejne  obchodovateľné, a to najmä z dôvodu, že obce sú zo zákona zodpovedné za zásobovanie  pitnou vodou a jej odkanalizovanie. Vlastníctvo akcií by im malo túto úlohu uľahčiť. Napriek  tomu, že koncepcia privatizácie vodárenstva zdôvodnila spôsob transformácie a akcionársku  štruktúru vodárenských spoločností, pomerne rýchlo po ich založení až po súčasnosť  sa objavujú úspešné či menej úspešné pokusy ovládnuť pozície vo vodárenských  spoločnostiach súkromným sektorom.

Na Slovensku pôsobia v sektore verejných vodovodov a verejných kanalizácií viac ako dve  stovky subjektov, z ktorých najväčší význam majú tie, ktoré vznikli v procese transformácie  štátnych podnikov vodární a kanalizácií. Na základe rozhodnutí o privatizácii malo byť  založených sedem regionálnych obecných vodárenských spoločností, z ktorých neskôr  delením vznikli viaceré ďalšie a dnes šestnásť z nich zabezpečuje cca 95 % vodárenských  služieb na Slovensku. Štruktúra šestnástich najvýznamnejších vodárenských spoločností, ktoré  sú produktami transformácie štátneho vodárenského sektoru nie je homogénna. Dvanásť  spoločností sú vodárenské spoločnosti vlastniace infraštruktúrny aj prevádzkový majetok, dve  sú vlastníkmi iba vodárenskej infraštruktúry a ich prevádzku zabezpečujú na základe 30  ročného zmluvného vzťahu samostatné zahraničné súkromné prevádzkové spoločnosti.  Osobitné postavenie v štruktúre má Bratislavská vodárenská spoločnosť, v ktorej mesto  Bratislava je majoritným vlastníkom akcií a jej ďalšími akcionármi sú niektoré obce  Bratislavského a Trnavského kraja. 

2. Právna forma vodárenských spoločností 
Z hľadiska právnej formy sú kontrolované vodárenské spoločnosti akciovými spoločnosťami, ktoré sa riadia Obchodným zákonníkom. Akcionármi vodárenských spoločností sú prevažne  obce, a to v dvojjedinej pozícii. Na jednej strane sú obce akcionármi a ich akcionárske práva  a povinnosti sú dané obchodným právom. Obce sú zároveň orgánmi verejnej správy, ktoré  v oblasti zabezpečovania pitnej vody svojim občanom majú celý rad povinností patriacich  do originálnych kompetencií obce a ktoré vyplývajú zo zákona o obecnom zriadení. Stret  obchodného práva ako súčasti súkromného práva a zákona o obecnom zriadení ako súčasti  verejného práva v činnosti vodárenských spoločností a jej akcionárov má viacero rizík v napĺňaní verejného záujmu, na ktoré kontroly NKÚ SR poukazujú. Najmä v prienikoch  legislatívy je priestor pre nejednoznačnosť výkladu práv a povinností všetkých aktérov danej  činnosti, vrátane rozsahu kontroly, miery transparentnosti činnosti vodárenských  spoločností a jej orgánov. Aj v týchto spoločnostiach je nezanedbateľné riziko možného  zneužívania dominantného postavenia akcionára alebo skupiny akcionárov pri presadzovaní  vlastných záujmov.  

3. Vodárenské spoločnosti sú regulované hospodárske subjekty 
Zvláštnosťou vodárenských spoločností je, že sú regulovanými subjektmi v zmysle zákona  o regulácii v sieťových odvetviach. Zavedenie nezávislej regulácie cien bolo súčasťou  transformácie vodárenských spoločností a vyplýva z ich dominantného postavenia  na lokálnom trhu. Hlavné činnosti vodárenských spoločností sú regulované činnosti  podliehajúce cenovej regulácii. ÚRSO schvaľuje pre každú vodárenskú spoločnosť maximálnu  cenu za regulované činnosti, na základe oprávnených nákladov a primeraného zisku.  

Za osobitný spôsob regulácie možno považovať aj zákonnú povinnosť vodárenských  spoločností získať viazanú živnosť a preukázať odbornú spôsobilosť osoby/osôb ako súhrn  teoretických vedomostí a praktických schopností a ovládanie technických alebo  technologických postupov, ktoré musí spĺňať žiadateľ na prevádzkovanie verejných  vodovodov a kanalizácií. Získanie odbornej spôsobilosti znamená okrem iného aj úspešné  vykonanie skúšky pred odbornou komisiou a odborná prax vo vodohospodárskom odvetví. 

4. Štruktúra štátnych orgánov kontroly a dohľadu 
Osobitosti vodárenských spoločností sa prejavujú aj v bohatej štruktúre orgánov dohľadu  štátnej správy nad rôznymi aktivitami vodárenských spoločností, ktoré ukazuje nasledovná tabuľka 

Orgány dohľadu 

Predmet dohľadu/kontroly
MŽP SR, SIŽP kontrola podmienok na dosahovanie kvalitatívnych ukazovateľov zásobovania
obyvateľov pitnou vodou, odvádzania a čistenia odpadových vôd, kontrola
povinnosti prevádzkovateľa na úseku kritickej infraštruktúry, stanovenie
podmienok a osvedčovanie odbornej spôsobilosti osôb
Okresné úrady v sídle kraja kontrola technického a technologického stavu VV a VK
Okresné úrady kontrola plnenia povinností a podmienok ustanovených zákonom o VV a VK
ÚRSO kontrola dodržiavania zákona o regulácii v sieťových odvetviach, kontrola
správnosti predkladaných údajov, dokladov, podkladov k určeniu regulovanej
ceny, kontrola dodržiavania cien a podmienok cenovej regulácie
MZ SR, ÚVZ  kontrola kvality a monitoring bezpečnosti vody z verejných vodovodov, štátny
zdravotný dozor nad kvalitou pitnej vody
MV SR kontrola plnenia povinností prevádzkovateľa prvku európskej kritickej
infraštruktúry
Vodárenské spoločnosti a obce kontrola kvality pitnej vody

 

Zistenia a odporúčania z kontrolných akcií 

Prvou kontrolnou akciou zameranou na vodárenský sektor bola kontrola hospodárenia  Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s. Podľa údajov Fin.Stat.sk aktíva spoločnosti v roku  2020 dosiahli hodnotu viac ako 460 mil. eur. Tržby spoločnosti sa za roky 2010-2020 zvýšili  z cca 80 mil. na 95 mil. eur. Za uvedené obdobie sa zisk spoločnosti z hodnoty 655 tis. eur zvýšil  na 2,63 mil. eur. Výsledky hospodárenia a ekonomické ukazovatele spoločnosti sa začali  výraznejšie zhoršovať od roku 2013 a v rokoch 2018-2019 vyústili do straty. Kontrola ukázala,  že tento stav bol výsledkom rozhodnutia BVS, a. s., na základe ktorého bola v roku 2008  založená dcérska spoločnosť Infra Services, a. s., v ktorej v priebehu jej činnosti dosiahol  súkromný investor 49 % podiel. Infra Services, a. s. vykonávala pre materskú spoločnosť  prevádzku vodárenskej a kanalizačnej siete a postupne do jej portfólia pribúdali ďalšie aktivity.  Zadávanie zákaziek na stavebné práce a činnosti priamo dcérskej spoločnosti bez výberového  konania, nedostatočná evidencia a kontrola fakturovaných súm, obmedzenie verejnej  kontroly nezverejňovaním faktúr a objednávok boli faktory umožňujúce umelo  nadhodnocovať ceny a presúvať zisk z materskej spoločnosti na Infra Services, a. s. Možnosť  uskutočniť tieto kroky boli nielen výsledkom monopolného postavenia dcérskej spoločnosti  v oblasti prevádzky verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete, ale aj rozhodnutie hlavného  akcionára, ktorému nepredchádzala analýza možných dôsledkov takéhoto kroku na materskú  spoločnosť. 

V rokoch 2013 až 2018 rástli tržby BVS oveľa pomalšie ako tržby dcérskych spoločností. Kým  nárast tržieb BVS za sledované obdobie bol cca 8,6 %, v Infra Services, a. s. Tiež je zrejmé, že takmer polovicu vlastných tržieb posielali bratislavské vodárne do svojej dcérskej spoločnosti Infra Services, a. s., ktorá dosahovala vyšší nárast tržieb ako materská spoločnosť.  Znamená to, že polovica poplatkov za vodné a stočné, vybraných od zákazníkov BVS, skončí  v spoločnosti Infra Services, a. s. Nemenej dôležité je, že Infra Services, a. s. niesla nepomerne  nižšie riziko podnikania vzhľadom na isté tržby a fixnú maržu. 

NKÚ SR považoval zmluvné vzťahy medzi BVS a jej dcérskou spoločnosťou ako skrytú  privatizáciu s negatívnymi dôsledkami odčerpávania zisku mimo spoločnosť. Odporučil preto  BVS, a. s. a jej akcionárom realizovať viaceré opatrenia na odstránenie nedostatkov, najmä  však prehodnotiť efektívnosť pôsobenia dcérskej spoločnosti Infra Services, a. s. ako  prevádzkovej spoločnosti. To sa následne aj stalo odkúpením akcií od súkromného akcionára  spoločnosťou BVS a následne k zlúčeniu BVS so spoločnosťou Infra Services, a. s. (k 1.6.2021).  Prejavilo sa aj na pozitívnom výsledku hospodárenia BVS v ďalších rokoch. 

Viaceré zistenia a upozornenia však naďalej zostávajú bez adekvátnej odozvy samotnej BVS,  a. s., ale aj ministerstva životného prostredia. V prípade BVS, a. s. verejne dostupné informácie  zo zasadnutí mestského zastupiteľstva svedčia o tom, že mesto nedostatočne rešpektuje, že BVS, a. s. nie je mestský podnik, že spoločnosť nezaložilo mesto a tak sa na ňu nevzťahujú  tie interné predpisy ako na spoločnosti, ktoré založilo mesto. BVS, a. s. vznikla v procese  transformácie, ktorý definoval základné podmienky vzniku a pôsobenia aj tejto spoločnosti ako akciovej spoločnosti plniacej verejný záujem. Mesto Bratislava prostredníctvom svojho  zástupcu už v minulosti využilo postavenie majoritného akcionára a presadilo na valnom  zhromaždení založenie dcérskej prevádzkovej spoločnosti Infra Services,s.r.o. bez dostatočnej  analýzy výhodnosti takéhoto kroku. Pôsobenie spoločnosti sa dlhé obdobie dialo bez toho, aby  spĺňalo všetky podmienky zákona o verejných vodovodoch a kanalizácii. Kontrola NKÚ SR  priniesla nielen dôkazy takéhoto hodnotenia ale aj nevýhodnosť tohto kroku pre BVS  a jej akcionárov, vrátane majoritného. 

Príklad vzniku dcérskej spoločnosti a podmienky zmluvných vzťahov medzi materskou BVS,  a.s., dcérskou spoločnosťou Infra Services, a.s. i podmienky vstupu súkromného investora  a ekonomické dôsledky tohto kroku na ktoré NKÚ SR svojou kontrolou poukázal – to všetko  môže slúžiť ako príklad zlej praxe pre ostatné vodárenské spoločnosti a ich akcionárov, ktorí  o podobnom kroku uvažujú. 

Výsledky kontroly BVS, a.s. v roku 2019 a reakcia na riziká, na ktoré upozornila, vyvolali značnú  pozornosť a diskusiu. Je zrejmé, že mnohí akcionári a manažmenty vodárenských spoločností  považujú v diskusii za rozhodujúce práve právnu formu vodárenských spoločností  a spochybňujú požiadavky širšej verejnej kontroly. Z titulu právnej formy sa cítia byť  súkromnými alebo mestskými obchodnými spoločnosťami, na ktoré sa nevzťahujú viaceré  povinnosti subjektov poskytujúcich verejné služby a plniacich verejný záujem. Považujú  sa dostatočne autonómne v mnohých rozhodnutiach, využívajúc možnosti, ktoré im aktuálny  Obchodný zákonník umožňuje. 

Faktom však je, že legislatíva, ktorá v posledných rokoch rôznym spôsobom posilňuje  transparentnosť a verejnú kontrolu pri presadzovaní verejného záujmu v iných obchodných  spoločnostiach štátu či samosprávy sa nedostatočne premietla do sektoru vodárenských  spoločností. Tieto tak nemusia plniť – a spravidla ani neplnia – úlohy vyplývajúce z povinného  zverejňovania zmlúv a ich dodatkov, neumožnený je verejný prístup k informáciám o rôznych  aspektoch hospodárenia či obstarávania, nakladania s majetkom a pod. Informácie niekedy  nie sú poskytované ani akcionárom spoločností. Vzniká tak veľa legislatívnych „šedých zón“,  ktoré dostatočne transparentne nepreukazujú činnosť vodárenských spoločností ako  subjektov poskytujúcich verejné služby a sťažujú ich verejnú kontrolu zo strany občanov  i akcionárov. 

Na druhej strane kontrola NKÚ SR, ale aj viaceré verejne dostupné informácie o činnosti  vodárenských spoločností dokumentujú prípady nedostatočného uplatňovania princípov  obchodného práva pri rozhodovaní o personálnych či iných dôležitých otázkach fungovania  spoločností. Tieto nie vždy sú výsledkom rozhodovania orgánu akciovej spoločnosti (valné  zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada), ale nahrádza ich rozhodnutie  obecného/obecných zastupiteľstiev spravidla väčšinového akcionára alebo potrebnej väčšiny  akcionárov. NKÚ SR upozorňuje, že zákon o obecnom zriadení nemôže nahrádzať obchodný  zákonník a povinnosti orgánov spoločnosti nahrádzať činnosťou orgánov samosprávy. Tento  problém nie je iba problémom vodárenských spoločností, ale často sa s ním stretávame aj  v kontrole iných obchodných spoločností samosprávy. Preto svojimi odporúčaniami  upozorňujeme primátorov a starostov miest a obcí na potrebu prijať také kroky, aby  nedochádzalo k stotožňovaniu povinností obce ako akcionára a orgánu verejnej správy a tieto  boli jasne od seba oddelené. 

Na hospodárenie ďalších siedmich vodárenských spoločností za zamerala kontrola NKÚ SR  v roku 2021. Išlo o vodárenské spoločnosti Stredoslovenská, Podtatranská, Liptovská,  Západoslovenská, Trnavská, Trenčianska, Východoslovenská a Trenčianske vodárne  a kanalizácie, a. s. Podstatné ukazovatele ich hospodárenia sú uvedené v prílohe tejto správy.  

Prvé dve z týchto spoločností hospodária iba s infraštruktúrnym majetkom, ktorého hlavnú  časť tvoril majetok získaný v procese transformácie. Prevádzkový majetok, ktorý bol tiež  súčasťou prevodu štátneho majetku na vodárenské spoločnosti, prenajali súkromnému  investorovi a príjmy z prenájmu tvoria rozhodujúcu časť zdrojov na obnovu a rozvoj vlastnej  infraštruktúry. Popri Podtatranskej a Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti vznikli tak  Podtatranská prevádzková spoločnosť, a. s. a Stredoslovenská prevádzková spoločnosť, a. s. Tento krok rozdelenia možno síce považovať za legitímny, ale NKÚ SR upozorňuje  na nezvyčajne dlhú dobu prenájmu prevádzkového majetku (zmluva na 30 rokov), ktorá  sa týka značného a osobitého majetku spojeného so zásobovaním vody. Navyše prevádzkové  spoločnosti neinvestujú do rozvoja siete a verejná kontrola v týchto prevádzkových  spoločnostiach je značne obmedzená, vrátane kontroly NKÚ SR. 

Výsledky hospodárenia kontrolovanej vzorky vodárenských spoločností potvrdili,  že spoločnosti hospodária so značným objemom majetku (brutto viac ako 3,5 mld. eur, netto  takmer 2 mld. eur), pričom rozhodujúci podiel majetku tvorí dlhodobý hmotný majetok.  Čo je však potrebné zdôrazniť je vysoká miera opotrebenia majetku, ktorá v priemere dosiahla  úroveň až 43 % z celkového dlhodobého majetku, pričom najvyššiu mieru opotrebenia  vykazovali samostatné hnuteľné veci a ich časti. Miera obnovy majetku nie je ani na úrovni  kompenzácie opotrebenia. 

Miera obnovy i rozvoja je významne podmienená výsledkami hospodárenia, ktoré  v sledovanom období nebola veľmi priaznivá vo väčšine spoločností. Názorne to dokumentuje  graf v prílohe správy, z ktorého je zrejmé, že pri stratovom hospodárení, resp. pri hodnotách zisku rádovo od pol milióna po jeden milión sa výrazný rozvoj nedá zabezpečovať.  Investičná činnosť vodárenských spoločností, ktorá je zameraná na rozvoj vodárenskej siete sa  realizuje na základe plánov rozvoja a obnovy sietí. Celkové investície uvedených vodárenských  činností dosiahli za roky 2018-2020 sumu vyššiu ako 291 mil. eur. Zdrojmi financovania boli  vlastné zdroje vrátane investičných úverov, dotácie zo ŠR SR a finančné prostriedky z fondov  EÚ. Obnova majetku, ktorej úlohou je zabezpečiť udržanie bezpečnej a nepretržitej prevádzky  vodovodov a odkanalizovania je vo všetkých prípadoch realizovaná z vlastných zdrojov, vrátane úverov.  

Najvypuklejším problémom kontrolovaných spoločností je napriek ich investičným aktivitám  vysoký investičný dlh. Keďže na výpočet investičného dlhu vo vodárenských spoločnostiach  neexistuje jednotná metodika, kontrolóri NKÚ SR si vytvorili svoju vlastnú a použili ju na odhad  investičného dlhu. Podľa výpočtov je zrejmé, že napriek tomu, že kontrolované vodárne  každoročne obnovovali svoje siete, odhad výšky investičného dlhu na obnovu kritických sieti  bol vyčíslený k 31.12.2020 na viac než 3,04 miliardy eur. Na obnovu vodárenské spoločnosti  využívali iba vlastné finančné prostriedky. Úlohou vodárenských spoločností je zabezpečovať aj rozvoj siete, t. j. budovanie nových verejných vodovodov a kanalizácií. V najbližších troch  rokoch budú podľa kontroly NKÚ SR potrebovať na ich rozvoj viac než 475 miliónov eur.  Celková výška odhadu investičného dlhu, na obnovu ako aj rozvoj kontrolovanej vzorky  vodárenských spoločností, predstavuje viac než 3,52 miliárd eur. 

Obdobné problémy zistila kontrola NKÚ SR aj v BVS a. s. Prevažnú časť takzvaného kostrového  vodovodného systému v územnej pôsobnosti bratislavských vodární vybudovali v rokoch 1970  až 1980 s plánovanou životnosťou na 30 rokov. V súčasnosti je tak tento systém v priemere viac ako 15 rokov po životnosti. Verejnú kanalizáciu v pôsobnosti BVS začali budovať približne  pred 120 rokmi, takže v súčasnosti je kanalizačný systém vo viacerých lokalitách na hranici  životnosti alebo – vzhľadom na dynamický územný rozvoj – na hranici kapacitných možností.  Celkové investície potrebné na odstránenie modernizačného zaostávania, teda investičného  dlhu na obnovu, modernizáciu a dobudovanie vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry boli  odhadované v roku 2019 na viac ako 574 miliónov eur. Z celkového investičného dlhu  predstavujú zdroje potrebné na rekonštrukcie sumu cez 271 miliónov eur, z toho obnova  vodovodnej infraštruktúry si vyžiada viac ako 234 miliónov eur a infraštruktúra na odvádzanie  a čistenie odpadových vôd cez 36 miliónov eur. Na investičný rozvoj, teda na vybudovanie základnej infraštruktúry pri rozširovaní obytných a priemyselných zón, vrátane vybudovania  diaľkového vodovodu pre okresy Senica a Skalica je potrebných viac ako 303 miliónov eur.  Aj keď uvádzané údaje sú z kontroly z roku 2019, je zrejmé, že nedošlo k zníženiu ale naopak  k ďalšiemu navýšeniu investičného dlhu aj v tejto spoločnosti. 

Nízku mieru investícií do vodárenskej infraštruktúry na Slovensku potvrdzujú aj dáta  uverejnené v najnovšej publikácii Európskeho zväzu národných asociácií poskytovateľov  služieb pre dodávky vody a odpadové vody (European Federation of National Associations of  Water and Waste Water Services – EurEAu) z ktorých vyplýva, že Slovensko investuje  do vodárenskej infraštruktúry v prepočte na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Kým  európsky priemer je 81,5 eur na obyvateľa, na Slovensku je to 50 eur. Horšie na tom sú ale  aj väčšie krajiny ako je Španielsko, Taliansko či Maďarsko. Na druhej strane najviac na jedného  obyvateľa investujú do vodárenskej infraštruktúry v Nórsku (226 eur), Dánsku (179 eur),  Estónsku (178 eur). 

Na vysoký investičný dlh vodárenstva sa snaží reflektovať schválený vládny návrh zákona  z dielne MŽP SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. V zmysle uvedenej novely  zákona vzniká povinnosť pre vlastníka verejného vodovodu a kanalizácie vytvárať účelovú  finančnú rezervu, ktorej prostriedky bude povinný použiť na ich obnovu podľa plánu obnovy.  Rezervu bude vytvárať vlastník ročne vo výške ročných odpisov alebo z nájomného  prevádzkového majetku ako ekonomicky oprávnený náklad. Vlastník bude povinný použiť  účelovú finančnú rezervu do uplynutia troch rokov odo dňa jej vytvorenia. Na začiatku procesu  realizácie obnovy budú vlastníci odkázaní na dotácie a úvery. 

NKÚ SR upozornil MŽP SR na závažný nedostatok novely v tom, že výška ročných odpisov pri  tvorbe finančnej rezervy nezohľadňuje prípady, kedy sú súčasti sietí už úplne odpísané alebo  prípady, kedy boli obstarané do majetku vodárenských spoločností za 1 euro. Napriek tomu,  že v takýchto prípadoch sa nebude tvoriť takmer žiadna finančná rezerva, ich obnova si vyžiada  vysoké investície zo strany vodárenských spoločností. 

NKÚ SR tiež upozornil, že schválená novela zákona so sebou prináša aj ďalšie riziko. Aplikáciou  zákona bez zmeny spôsobu regulácie cien, hrozí vodárenským spoločnostiam masívne  zadlžovanie sa. Regulácia cien sa schvaľuje na päťročné obdobie a je veľmi dôležité zosúladiť  novelu zákona s reguláciou. Takýto krok vyžaduje spoluprácu troch ministerstiev – životného  prostredia, hospodárstva a ministerstva vnútra. Predstavitelia týchto rezortov by si mali  uvedomiť, že ruka v ruke s možnou vysokou mierou zadlženosti vodárenských spoločností  hrozí riziko privatizácie a jej možné negatívne dôsledky na napĺňanie ústavného práva  občanov, t. j. prístup k cenovo dostupnej pitnej vode. 

Veľké nádeje na masívnejšie investície do rozvoja vodovodnej siete a kanalizácie nedáva ani Plán obnovy a odolnosti SR, v ktorom problematika obnovy a rozvoja verejných vodovodov  a verejnej kanalizácie nie je riešená.  

Pri posudzovaní účinnosti kontroly a dozoru orgánov štátu vo vzťahu k vodárenským spoločnostiach NKÚ SR dospel k záveru, že viaceré sa nevykonávajú dostatočne účinne  a neplnia svoj účel. Mnohé nedostatky sú tak závažné, že indikujú značnú rezignáciu štátu  na účinnú kontrolu činnosti vodárenských spoločností ako subjektov kritickej infraštruktúry  štátu. Dôvody sú rôzne, z nich za dôležité považuje NKÚ SR značnú personálnu  poddimenzovanosť orgánov dohľadu ministerstva životného prostredia i miestnej štátnej  správy, nedostatočná odbornosť orgánov vykonávajúcich dozor či slabé finančné a technické  zabezpečenie kontroly. Tiež legislatíva v mnohých prípadoch umožňuje viaceré interpretácie,  mnohé informácie technického, prevádzkového a ekonomického charakteru nie sú verejne  dostupné. Príkladom je prípad dcérskej spoločnosti BVS, a. s., kedy dcéra nevedela preukázať  udelenie viazanej živnosti živnostenským úradom a ani požadovaný počet osôb s odbornou  spôsobilosťou, orgány dozoru a dohľadu nevykonávali potrebnú kontrolu, resp. kontrola bola  formálna, keď nepreukázala takéto závažné nedostatky. Problémy s preukazovaním odbornej  spôsobilosti osôb v BVS, a. s. však podľa verejne dostupných informácií pretrvávajú. Príliš  priateľský vzťah k transparentnosti, verejného prístupu k informáciám však nemajú  ani niektoré ďalšie spoločnosti.  

Za mimoriadne vážny problém štátnej správy vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam vidí  NKÚ SR v nasledovnom: napriek značnej ingerencii štátu pri vytváraní podmienok pre rozvoj  verejných vodovodov a kanalizácii (dotácie zo štátneho rozpočtu, eurofondy) – teda aj pre  rozvoj vodárenských spoločností, žiaden ústredný orgán štátnej správy sa „necíti“ byť ich nadriadeným orgánom a ani zakladateľom a teda nevykonáva činnosti, ktoré sú s funkciou  nadriadeného alebo zakladateľa spojené. V dôsledku tejto absencie nie je napr. možné  vo vodárenských spoločnostiach vyžadovať uplatňovanie dôležitých aspektov výkonu práce  vo verejnom záujme, ktoré obsahuje príslušný zákon. A to i napriek tomu, že zásobovanie  vodou bezpochyby prácou vo verejnom záujme je. Kontrolné akcie NKÚ SR ukázali,  že ministerstvo životného prostredia ako garant zákona o verejných vodovodoch a verejnej kanalizácii, túto funkciu nemôže plniť v dostatočnej miere, legislatívne, organizačne ani  personálne na takúto funkciu nie je pripravené. 

Pre inšpiráciu úprav posilňujúcich verejnú kontrolu činnosti vodárenských spoločností možno  využiť skúsenosti zo susedných krajín, napr. Česka. V Čechách bol použitý iný model  transformácie vodárenstva a v mnohých mestách a obciach sa do súkromných rúk dostala  nielen prevádzka vodovodov, ale aj ich infraštruktúra. Neúmerný rast cien vodného  a stočného, ktoré nemali objektívny ekonomický základ, znamenali v mnohých prípadoch  návrat majetku do rúk miest a obcí. Štát postupne sprísnil legislatívu v oblasti vlastníctva  aj prevádzkovania verejných vodovodov a kanalizácii, dosiahla sa presnejšia a jednoznačnejšia  terminológia v zákone a presadila sa rozsiahla kontrola. Náročnejšie sú stanovené  aj podmienky prevádzky – výraznou črtou zákona o vodovodoch a kanalizáciách  je transparentnosť. Žiadna informácia technického, prevádzkového a ekonomického  charakteru nie je utajovaná, na rozdiel od našich podmienok. Výrazná je aj kontrolno audítorská činnosť ústredného orgánu štátnej správy a audítori musia spĺňať odbornú  spôsobilosť a dlhoročnú prax v odbore vodovodov a kanalizácií. Všetky tieto kroky svedčia  o vysokom záujme českých orgánov štátu o problematiku vody a o jej kontrolu. Na Slovensku  je situácia iná. Kontrola štátu nie je najmä z vyššie uvedených dôvodov dostatočná a opakovane sa objavujú snahy zmierniť legislatívu upravujúcu výkon prevádzkových  činností; na snahy skrytej privatizácie vo vodárenstve nereaguje žiaden orgán štátu. 

Z uvedených dôvodov NKÚ SR považuje za dôležité, aby sa NR SR zaoberala problematikou  vodárenských spoločností a v súlade s ústavou prijala adekvátne opatrenia. Na plnenie  verejného záujmu by mal dôsledne dohliadať kontrolný orgán. Cieľom opatrení by malo byť,  pôsobenie vodárenských spoločností v rámcoch, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje  verejná kontrola poskytovania verejných služieb. Posilnenie verejnej kontroly v danej oblasti  a prístup k informáciám vzťahujúcim sa k dôležitým rozhodnutiam akcionárov vodárenských  spoločností je spoločensky priam bytostne nevyhnutné. 

Za závažné považuje NKÚ SR aj fakt, že napriek tomu, že vodárenské spoločnosti hospodária  so značným infraštruktúrnym a prevádzkovým majetkom a hodnota tohto majetku, štruktúra  majetku a ani výsledky hospodárenia sa nestávajú súčasťou účtov štátu v plnej miere, ale iba  ako podiely iných účtovných jednotiek, ktoré sú vlastnené viacerými obcami a mestami.  

Vodárenské spoločnosti ako dôležitý prvok kritickej infraštruktúry štátu nevchádzajú celým  svojim účtovníctvom do štátneho záverečného účtu, ktorý podľa názoru NKÚ SR týmto  spôsobom neúplne odráža hospodárenie štátu.  

Záver 

Súčasný stav odvetvia verejných vodární a kanalizácií na základe vykonaných kontrol resp. na základe kontrolnej činnosti NKÚ SR možno charakterizovať nasledovne:  

  1. Mestá a obce sa z postavenia orgánov verejnej správy, s rovnocenným postavením  v povinnostiach zásobovania vodou bez ohľadu na počet obyvateľov sa transformačným procesom vodárenstva dostali do asymetrickej polohy akcionára.  V praxi vodárenských spoločností to znamená, že veľké obce majú rozhodujúci vplyv  na chod spoločnosti, často bez ohľadu na potreby malých obcí. Manažment  vodárenských spoločností sa nezriedka prezentuje ako súkromná spoločnosť, resp.  majoritný akcionár ako mestská spoločnosť 
  2. Práva a povinnosti akcionára a orgánov akciových spoločností sa často zamieňajú  a nahrádzajú právami a povinnosťami obce ako zakladateľa obchodných spoločností.  Často sa to deje najmä v personálnych otázkach, kedy majoritný akcionár rozhoduje  o personálnom obsadení významných manažérskych pozícií ešte pred ich schválením  orgánmi spoločnosti. 
  3. Spoločnosti majú značný investičný dlh týkajúci sa údržby, obnovy a rozvoja. Výsledky  ich hospodárenia neumožňujú akumulovať potrebnú výšku vlastných zdrojov  na obnovu a rozvoj. Zdroje štátneho a európskeho rozpočtu čiastočne navyšujú  potrebné zdroje obchodných spoločností, ktorými vodárenské spoločnosti sú.  Informácie o využívaní týchto verejných zdrojov ako súčasti hospodárenia  vodárenských spoločností nepodlieha potrebnej miere verejnej kontroly. Novú vodovodnú sieť budujú v rozhodujúcej miere na svoje náklady obce a po jej  dobudovaní sa táto stáva majetkom vodárenskej spoločnosti bez zmeny v hodnote  akcionárskeho podielu. 

Novela zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá ukladá  vlastníkovi spoločnosti tvoriť účelovú finančnú rezervu na obnovu a rozvoj daný  problém pre vysokú mieru opotrebovania majetku nerieši a ani Plán obnovy  a odolnosti nepredpokladá rozvoj vodárenskej infraštruktúry z jeho zdrojov. 

  1. Dlhodobé (30-ročné) zmluvy so súkromnými prevádzkovateľmi dávajú  prevádzkovateľovi nielen v EÚ neobvykle dlhý čas na zhodnotenie tohto majetku, ale  ich podiel na investičnom rozvoji vodárenskej infraštruktúry je zanedbateľný. 
  2. Vodárenské spoločnosti vystupujú ako obchodné akciové spoločnosti, verejná správa  rezignovala a ochabla v kontrole výkonu akcionárskych práv a v obavách z možných  súdnych sporov s týmito akciovými spoločnosťami. V praxi štátnej správy i samosprávy  sa málo alebo vôbec neakceptuje, že tieto akciové spoločnosti, manažované  akcionármi podľa obchodného zákonníka, sú v prvom rade vlastníkmi verejnej  infraštruktúry a resp. aj jej prevádzkovateľmi a akcionári sú orgánmi verejnej správy,  s jasne vymedzenými povinnosťami v zmysle zákona 442/2002 o verejných  vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z.  o regulácii v sieťových odvetviach, a taktiež spadajú do rámca zákona 552/2003 Z. z.  Zákon o výkone práce vo verejnom záujme. 
  3. Orgány kontroly a dohľadu nie sú ochotné či schopné zaujať stanovisko k väčšine  zásadných otázok fungovania týchto spoločností, navyše tieto orgány nemajú dostatok  ľudských zdrojov, sú hlboko poddimenzované vo vzťahu k spoločenským potrebám. 
  4. Pod tlakom akcionárskych štruktúr, ktoré nedisponujú potrebnými odbornými  znalosťami a v rozpore s platnou legislatívou sa nezriedka upúšťa od vyžadovania  odbornej spôsobilosti manažmentu týchto spoločností.  

NKÚ SR na nedostatočné vymedzenie vodárenských spoločností ako obchodných spoločností  plniacich verejný záujem a na spoločenské dôsledky tohto stavu upozornila predchádzajúcu  i aktuálnu vládu SR. Odporučili sme problematike presadzovania verejného záujmu vo  vodárenských ale aj ďalších akciových spoločnostiach štátu venovať osobitnú legislatívnu  i aplikačnú pozornosť, zatiaľ bez výraznejšieho efektu.

NKÚ SR odporúča Výboru NR pre hospodárske záležitosti požiadať MH SR, aby v spolupráci  s MF SR, MŽP SR a MV SR pripravili návrh: 

  • spôsobu vysporiadania investičného dlhu vodárenských spoločností ako jedného  z dôležitých predpokladov dodávok zdravotne nezávadnej pitnej vody (Rámcová  smernica o vode), 
  • spôsobu posilnenia kontroly a dozoru štátnych orgánov nad odbornou činnosťou, ale  aj nad hospodárením a majetkom vodárenských spoločností a jeho vykazovaním.  Prostredníctvom investičnej aktivity financovanej z národného alebo európskeho  rozpočtu svojich akcionárov (obcí) spravidla zvyšujú spoločnosti hodnotu majetku,  ktorá sa nepremieta do hodnoty akcií obcí a tým ani do ich konsolidovanej účtovnej  závierky. Navyše, vodárenské spoločnosti ako dôležitý prvok kritickej infraštruktúry  nevchádzajú svojim účtovníctvom do súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy.

Prílohy: 

I. Verejná vodovodná sieť a verejná kanalizácia na Slovensku. 

Podiel obyvateľov SR pripojených na verejný vodovod v roku 2019 podľa okresov

Podiel obyvateľov SR pripojených na verejnú kanalizáciu v roku 2019 (podľa okresov) Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR

II.Vybrané ukazovatele hospodárenia vodárenských spoločností: 

Hospodársky výsledok vybraných vodárenských spoločností v rokoch 2018-2020 po zdanení 

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR 

Majetok vybraných vodárenských spoločností v roku 2020 

Vodárenská  spoločnosť

Majetok 

Podiel  

DHM (v%)

Opotrebenie

Brutto (v eur) 

Netto (v eur) 

Stavby (v %) 

SHV (v %)

ZsVS, a. s. 

810 496 778,00 

444 065 648,00 

94,99 

45,75 

61,18

StVS, a. s. 

766 099 379,00 

453 605 556,00 

96,06 

47,12 

70,00

TVK, a. s. 

168 619 389,00 

110 217 310,00 

95,45 

30,72 

73,80

TAVOS, a. s. 

231 193 553,00 

117 362 660,00 

82,05 

50,64 

81,73

LVS, a. s. 

138 606 532,00 

65 895 642,00 

92,59 

46,86 

90,16

PVS, a. s. 

274 228 057,00 

146 592 170,00 

99,11 

45,59 

62,03

VsVS, a. s. 

1 155 813 107,00 

605 161 643,00 

94,77 

44,03 

82,75

SPOLU 

3 545 056 795,00 

1 942 900 629,00 

x

 Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR 

Vývoj opotrebenia stavieb a samostatne hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí za 2018 až 2020  (v %) 

Vodárenská spoločnosť 

Opotrebenie stavieb 

Opotrebenie SHV

2018 

2018 

2019

2020 

2019

2020

ZsVS, a. s. 

41,81 

43,58 

45,75 

51,63 

56,35 

61,18

StVS, a. s. 

44,27 

46,01 

47,12 

66,37 

69,62 

70,10

TVK, a. s. 

30,41 

31,75 

30,72 

55,62 

66,76 

73,80

TAVOS, a. s. 

45,85 

48,72 

50,64 

78,73 

78,32 

81,72

LVS, a. s. 

41,57 

44,44 

46,86 

89,33 

91,57 

90,16

PVS, a. s. 

43,70 

44,72 

45,59 

55,31 

58,07 

61,96

VsVS, a. s. 

42,14 

43,49 

44,03 

81,32 

81,51 

82,75

 Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR

 

Prehľad investícií do rozvoja a obnovy VV a VK  

(v eur) 

Vodárenská spoločnosť 

Obdobie 

Vlastné zdroje 

Iné zdroje 

Spolu zdroje

ZsVS, a. s. 

2018 – 2020 

27 595 850,00 

173 760,00 

27 769 610,00

StVS, a. s. 

2018 – 2020 

28 946 787,00 

86 523 219,00 

115 470 006,00

TVK, a. s. 

2018 – 2020 

13 646 871,00 

401 825,00 

14 048 696,00

TAVOS, a. s. 

2018 – 2020 

11 558 195,00 

0,00 

11 558 195,00

LVS, a. s. 

2018 – 2020 

2 689 840,00 

1 983 903,00 

4 673 743,00

PVS, a. s. 

2018 – 2020 

21 162 000,00 

500 000,00 

21 662 000,00

VsVS, a. s. 

2018 – 2020 

66 178 937,00 

29 788 045,00 

95 966 982,00

SPOLU 

171 778 480,00 

119 370 752,00 

291 149 232,00

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR 

Odhad investičného dlhu na a obnovu a rozvoj VV a VK  (v eur) 

Vodárenská spoločnosť 

Dátum 

Odhad investičného  dlhu na obnovu

Odhad investičného  dlhu na rozvoj

Spolu odhad  

investičného  

dlhu

ZsVS, a. s. 

31.12.2020 

1 392 414 300,00 

35 219 300,00 

1 427 633 600,00

StVS, a. s. 

31.12.2020 

821 285 760,00 

150 000 000,00 

971 285 760,00

TVK, a. s. 

31.12.2020 

64 000 000,00 

45 500 000,00 

109 500 000,00

TAVOS, a. s. 

31.12.2020 

55 178 500,00 

97 260 000,00 

152 438 500,00

LVS, a. s. 

31.12.2020 

28 720 626,00 

7 050 000,00 

35 770 626,00

PVS, a. s. 

31.12.2020 

340 844 065,00 

0,00 

340 844 065,00

VsVS, a. s. 

31.12.2020 

343 164 720,00 

140 356 655,00 

483 521 375,00

SPOLU 

3 045 607 971,00 

475 385 955,00 

3 520 993 926,00

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR 

III. Medzinárodné porovnanie investícií do vodárenskej infraštruktúry 

Investície do vodárenskej infraštruktúry na obyvateľa za rok (v eur) 

Zdroj: Voda-portal.sk; EurEau